Ku konfliktu viery a nevery

Pri poslednom sčítaní ľudu sa na Slovensku ku kresťanstvu prihlásilo asi 84% obyvateľov, a medzi ľudí bez vyznania sa zaradilo 13% obyvateľov. Medzi oboma týmito skupinami panuje určité napätie. Prejavuje sa zvlášť pri riešení závažných etických problémov, ako je povedzme interrupcia či výhrada svedomia.

Naša situácia nie je výnimočná. Zákon z roku 2004 zakazujúci nosiť vo Francúzsku islamské šatky, tamojší problém s moslimskými burkami, či rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o krížoch v talianskych školách sú toho jasným dôkazom. Reakcie sporových strán bývajú rôzne. Za všetky spomeniem austrálskeho ministerského predsedu Kevina Rudda, ktorý vyhlásil: - Väčšina Austrálčanov verí v Boha. A faktom je, že kresťanskí muži a ženy na kresťanských princípoch založili tento štát a to je jednoznačne zdokumentované. A je správne, že je to zobrazené aj na stenách našich škôl. Ak Boh je tým, čo vás uráža, potom vám odporúčame si zvážiť iné časti sveta ako váš nový domov, pretože Boh je súčasťou našej kultúry. Toto je naša krajina, naša zem a náš životný štýl, a my vám každému dožičíme si ju užívať.

Otázky viery, cirkvi a náboženstva sú nesmierne chúlostivé záležitosti. Vždy ide o vec osobného, vnútorného presvedčenia. Je to viac citová než rozumová záležitosť. Preto bývajú reakcie na oboch stranách konfliktu zvyčajne veľmi emotívne a málokedy vecné.

Vo všeobecnosti platí, že pre existenciu boha neexistujú priame dôkazy. Taktiež platí, že čo nemožno dokázať, nemožno ani poprieť. To znamená, že veriaci ľudia, ako aj ľudia bez vyznania sú na tom so silou svojich argumentov pre a proti úplne rovnako. Keby čo len jeden z nich mal pre svoje tvrdenia priame dôkazy, neboli by sme odkázaní na to, aby sme hovorili o viere či nevere. Ak mám o existencii niečoho priamy dôkaz, vtedy nepotrebujem veriť, že to existuje. Rovnaký princíp platí aj o opaku.

Domnievam sa, že vzájomné obviňovanie sa a pripomínanie si hriechov minulosti nikam nevedie. Vzájomné pohŕdanie, ironický výsmech a arogancia ešte nikdy nikoho k rozumnej dohode nepriviedli. Bigotná prepiatosť v názoroch je škodlivá pre obe strany. Na prospech veci môžu byť jedine také iniciatívy, v ktorých absentuje túžba svoj proťajšok akýmkoľvek spôsobom ponížiť alebo uraziť.

Napätie spôsobované náboženskými otázkami možno zo spoločnosti odstrániť jedine tak, že sa v nej bude viesť dialóg založený na vzájomnej úcte, čo však bez rešpektu k vnútornému presvedčeniu toho druhého a oslobodenia sa od akýchkoľvek predsudkov voči nemu nie je možné. Ateista nie je automaticky zlý človek a kresťan nie je automaticky fanatický tmár. Celé to je o vzájomnej dôvere. A tá je možná jedine tam, kde si slová a skutky vzájomne neodporujú, ale tvoria harmonickú jednotu.